Štipendium na univerzitách
Oxford a Cambridge
Najtalentovanejší študenti si zaslúžia podporu, preto im pomáhame financovať štipendium na najprestížnejších svetových univerzitách. Rovnako je to dôležité pre Slovensko ako také, aby sme získali šikovných ľudí, ktorí budú posúvať našu krajinu vpred.
Grantový program
Pre rok 2025 vyhlasujeme grantový program na podporu slovenských študentov študujúcich na magisterskom stupni zahraničných univerzít Oxford a Cambridge vo Veľkej Británii v študijných odborov STEM (Science, technology, engineering and mathematics).
Uvedomujeme si, že štúdium v zahraničí vie byť častokrát náročné a viacerí Slováci si ho nemôžu dovoliť. Preto chceme našou nadáciou odmeniť tých najšikovnejších študentov a poskytnúť im pomocnú ruku.
Formulár na registráciu
Interview
"Financovanie štúdia na Oxforde je veľmi náročné. Popravde, potom, čo som sa dozvedela, že ma vzali na Oxford som si nebola istá, či budem môcť nastúpiť. Vďaka rodičom, ktorí ma finančne podporili to bolo celé možné a samozrejme aj vďaka Nadácii Alto. Na grant som sa prihlásila na prelome apríla a mája. Absolvovala som pohovor a už v priebehu júla mi bolo oznámené, že som jedna z obdarených. Veľmi ma to potešilo. Doslova sa mi uľavilo a na univerzitu som nastupovala s väčšou pohodou."
Podporujeme Ninu Dudákovú, študentku aplikovanej vedy o rakovine na Oxford University
Od detského sna stať sa onkologičkou až po štúdium aplikovanej vedy o rakovine na Oxforde. Šikovná Slovenka Nina Dudáková prezrádza, ako ju vášeň pre vedu priviedla na jednu z najlepších univerzít sveta, ako jej štúdium podporil grant Nadácie Alto a aké sú jej ďalšie výskumné plány.
„Vždy som chcela skĺbiť moju vášeň pre fundamentálne procesy rakoviny s pochopením nových terapií. Oxford bol tou najlepšou voľbou,“ hovorí študentka Nina Dudáková.
Študujete na jednej z najprestížnejších univerzít na svete presne to, čo vás baví. Zaujímali ste sa o biomedicínu aj v skoršom veku?
Od malička som inklinovala k vede a k vedeckým oborom. Keď som bola malá chcela som byť lekárkou, konkrétne onkologičkou, čo v podstate súvisí s tým, čo robím a študujem dnes. Počas môjho štúdia na gymnáziu som už o medicíne nebola tak presvedčená a napokon som sa rozhodla pre biologickú chémiu. No časom a pracovnými skúsenosťami sa ukázalo, že biomedicína je to, čomu sa chcem venovať naplno.
Biomedicínsky obor aktuálne študujete na magisterskom stupni na Oxforde...
Áno, po „bakalárovi“, kde som študovala biologickú chémiu som aktívne hľadala univerzity alebo programy, ktoré by naplnili moje tajné sny o štúdiu. Keď som uvidela program na Oxforde, hneď som vedela, že toto je ono. Študujem Applied Cancer Science, kde sa snažíme pochopiť aspekty, resp. fundamentálne princípy, prečo rakovina vzniká. V tomto semestri sa zaoberáme novými terapiami, a tiež tým, ako zacieliť rôzne dysfunkčné mechanizmy v konkrétnom type rakoviny. Toto štúdium trvá 12 mesiacov.
Splnil Oxford vaše očakávania?
Na 100 %. Oxford je skvelá univerzita a som veľmi vďačná, že tu vôbec môžem byť. Na mojom štúdiu ma najviac baví spôsob, akým sú koncipované prednášky a podpora, ktorú tu dostávame zo strany univerzity. Naše interaktívne prednášky s tútorom sú skvelé a bavia ma zo všetkého najviac. Na začiatku hodiny nám je predostretá nová publikácia, o ktorej diskutujeme, a tak sa nám rozvíja kritické myslenie. Vždy som chcela skĺbiť moju vášeň pre fundamentálne procesy rakoviny s pochopením nových terapií. Oxford bol tou najlepšou voľbou. Univerzita nám zároveň ponúka veľa možností či už z akademického života alebo sociálneho. Som tu naozaj veľmi spokojná.
Pamätáte si ten moment, kedy ste sa dozvedeli, že vás prijali?
Áno, pamätám si to veľmi dobre. Sedela som s kamoškou nad knihami a učili sme sa na skúšku na nasledujúci deň. V tom mi prišiel mail s pozvánkou na interview. Neverila som tomu. Hneď som volala svojim rodičom a bola som dojatá. Nikdy by mi nenapadlo, že práve ja budem študovať na takejto univerzite. V tom dni som už učeniu veľa nedala (smiech).
Študuje na Oxforde veľa Slovákov či Čechov?
Na Oxforde máme rôzne kluby. Jeden z nich je Československý, ktorý sa snaží spojiť našich študentov, no nie však iba z Oxfordu, ale aj Cambridge-u a ďalších univerzít v Londýne. Nedávno sme mali formálnu večeru, kde nás bolo približne 100 študentov zo Slovenska a Česka. Niektorí z nich už boli absolventi a iní aktívne študujúci. Bolo naozaj skvelé, spoznať sa s toľkými „našimi“ šikovnými ľuďmi.
Vo vašom štúdiu vás podporila grantom aj Nadácia Alto. Ako ste tento grant využili?
Financovanie štúdia na Oxforde je veľmi náročné. Popravde, potom, čo som sa dozvedela, že ma vzali na Oxford som si nebola istá, či budem môcť nastúpiť. Vďaka rodičom, ktorí ma finančne podporili to bolo celé možné a samozrejme aj vďaka Nadácii Alto. Na grant som sa prihlásila na prelome apríla a mája. Absolvovala som pohovor a už v priebehu júla mi bolo oznámené, že som jedna z obdarených. Veľmi ma to potešilo. Doslova sa mi uľavilo a na univerzitu som nastupovala s väčšou pohodou.
Na čo konkrétne ste využili grant?
Štúdium je náročné z oboch strán, aj z tej životnej aj zo študijnej. Grant mi pomohol uhradiť časť z ročného poplatku za moje štúdium, ktorý na Oxforde stojí 31 800 libier.
V akom štádiu záverečnej práce sa momentálne nachádzate?
Tému mám už vybranú. V mojej diplomovej práci sa budem venovať mutáciám, ktoré vznikajú v rakovine. Takisto sa budem snažiť identifikovať rôzne mechanizmy, ktoré opravujú tieto mutácie v bunke. Verím, že inštitút, na ktorom by som chcela tento výskum realizovať mi zašle kladnú odpoveď.
Interview
"Grant od Nadácie Alto je unikátny tým, že je pre Slovákov a dá sa pri administratívnych procesoch komunikovať v rodnom jazyku. Unikátny je tiež v tom, že celý proces nie je dlhý ani náročný a financie načerpáme rýchlo, a čo je hlavné pred začiatkom školského roka."
Podporujeme Sáru Máriu Majerníkovú, študentku experimentálnej a translačnej vedy na Oxford University
Cesta za nádejou pre liečbu Alzheimerovej choroby
Sáru Máriu Majerníkovú už od detstva sprevádzala láska k vede a obdiv k práci jej mamy, lekárky. Dnes žije svoj oxfordský sen, kde sa venuje výskumu Alzheimerovej choroby – ochorenia, ktoré si doteraz nevieme podmaniť. Vďaka podpore grantu od Nadácie Alto mohla bez obáv pokračovať v štúdiu a plne sa sústrediť na objavovanie nových terapeutických možností, ktoré by mohli priniesť nádej miliónom ľudí po celom svete.
V ktorom životnom období ste si uvedomili, že veda je to, čomu sa budete venovať?
Od malička som inklinovala k medicíne, biológii a chémii, a to vďaka mojej mamke, ktorá je lekárkou – nefrologičkou. Vybrala som si však biomedicínu, pretože je to jeden z tých odborov, ktoré ponúka široké spektrum, ako napr. terapeutiku, neurovedy, anatómiu, a to ma v tom čase zaujímalo viac. Až počas štúdia som prišla na to, že najviac zo všetkého ma baví terapeutika a mozog ako orgán. Ten ma vlastne fascinoval už od začiatku.
Popíšte nám váš odbor na Oxforde trošku bližšie...
Študujem experimentálnu a translačnú vedu. Ide o zameranie sa, identifikovanie a aplikovanie nových „targetov“, čo je v podstate výroba novej terapeutiky ako takej. Dá sa povedať, že sa zaoberám akousi „medzerou“ medzi akademickou a klinickou vedou, pričom sa snažím kooperovať s oboma stranami. Špecializujem sa na neurodegeneratívne ochorenia, konkrétne na Alzheimerovú chorobu.
Prečo ste si vybrali práve Alzheimerovú chorobu?
Je to najčastejšia forma demencie a jedna z hlavných príčin neurodegenerácie v staršom veku, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu života pacientov aj ich rodín. Navyše nemáme na ňu liek a nevieme ju zastaviť. To ma na tom upútalo.
Pre svoje štúdium ste si podali aj prihlášku na grant od Nadácie Alto. V čom vám tento grant pomohol?
Tým, že Británia vystúpila z EÚ, pre študentov z našich končín to v preklade znamená nulový nárok na pôžičky. Grant bol preto pre mňa neskutočnou pomocou. Zaplatila som z neho veľkú časť školného na posledný rok. Nastupovala som na štúdium s menším stresom a mohla som sa plne sústrediť na vedu.
Čo by ste poradili študentom a študentkám, ktoré sa hlásia o grant tento rok?
Poradila by som im nech sú sami sebou a nech povedia presne to, čo cítia v danom okamihu.
Čo bol podľa vás ten rozhodujúci atribút, že si porota vybrala práve vás?
Podľa mňa celková zanietenosť pre to čo robím a fakt, že môj projekt súvisí s novými terapeutickými možnosťami pre Alzheimerovú chorobu, ktoré môžu byť zlomové.
Čomu sa vo svojom projekte venujete?
Alzheimer je jedna z najrozšírenejších foriem demencie a spôsobuje zhoršenie pamäti, myslenia či funkcie mozgu. Jej hlavnými znakmi sú nahromadené bielkoviny v mozgu, ktoré sa nazývajú tau a amyloid a tie poškodzujú spojenia medzi nervovými bunkami a vedú k ich ďalšiemu odumieraniu. Pri tejto chorobe zohráva veľkú úlohu mnoho faktorov, okrem iného aj zápal, tzv. „inflammation“, ktorý zhoršuje poškodzovanie buniek, napríklad nervových buniek. Môj projekt sa zaoberá skúmaním jedného špecifického mechanizmu, čo riadi tento zápal, takzvaná NF-κB dráha. Táto dráha by mohla byť kľúčom pri Alzheimerovej chorobe. Skúmame komplex, ktorý priamo ovplyvňuje tento spínač, vie ho zapnúť a aj vypnúť – reguluje ho. V skratke sa dá povedať, že skúmame, či môžeme zasiahnuť do tohto nežiadúceho procesu – chronického zápalu mozgu, aby sme ho spomalili alebo zabránili úplnému poškodeniu buniek pri tejto chorobe. Ak by sa to podarilo, mohlo by to snáď viesť k možnosti liečby.
V čom je pre vás grant do Nadácie Alto unikátny?
Tým, že je pre Slovákov a dá sa pri administratívnych procesoch komunikovať v rodnom jazyku. Unikátny je tiež v tom, že celý proces nie je dlhý ani náročný a financie načerpáme rýchlo, a čo je hlavné pred začiatkom školského roka.
Bolo jednoduché zvyknúť si na nový školský systém na Oxforde?
Bakalársky stupeň som absolvovala v Londýne, čiže zvyknúť si na Oxford nebolo pre mňa až také náročné. Na Oxforde však fungujú „fakulty“, ktoré sú naozaj jedinečné. Funguje to tu podobne ako v Harry Potterovi (smiech). Ľudia na týchto fakultách žijú a majú svoj sociálny život. Majoritu ľudí, ktorú tu poznám je práve z týchto fakúlt.
Splnil Oxford vaše očakávania?
To bez pochýb. Oxford ponúka veľa možností na rozvíjanie individuality, ale zároveň aj komunity. Univerzita nám dáva priestor hľadať si svoje miesto, ale pri tom možnosť zažiariť ako človek. Na školách v Anglicku sa rozvíja aj kritické myslenie – na hodine si prečítame nejaký výskum a posudzujeme, čo je na ňom dobré, čo nie je dostačujúce, čo by sme urobili inak a pod. Tieto hodiny sú skvelé.
Máte svoj vysnívaný cieľ pre rok 2025?
Jednoznačne dokončiť školu a môj projekt (smiech).
Budeme vám veľmi držať palce. Kde sa vidíte po vysokej škole?
Podávam si prihlášku na doktorandské štúdium, aby som mohla ďalej skúmať neurodegeneratívne ochorenie a vlastne aj terapeutiku a výskum nových liečiv.
Viete si svoj život predstaviť po toľkých rokoch v zahraničí na Slovensku?
Svoj výskum by som chcela dokončiť v Anglicku hlavne kvôli možnostiam a spojeniam, ktoré sú mi tu ponúkané s inými medzinárodnými inštitúciami. No určite nezamietam krok vrátiť sa na Slovensko. Preto sa stále zaujímam o dianie na Slovensku, a aké možnosti v mojej oblasti v ňom sú.
Interview
"Pre študentov zo Slovenska neexistuje veľa podobných možností. Keďže štúdium v Anglicku vie byť drahé, študentov to často limituje. Na grante oceňujem tiež to, že nie je ničím podmienený a študentom je venovaný len preto, že Nadácia Alto chce podporiť talentovaných ľudí v štúdiu a nič od nich neočakáva naspäť. Prišlo mi to veľmi milé."
Podporujeme Karin Demkovú, študentku genomiky na University of Cambridge
Mladá medička Karin Demková skúmala genomiku na prestížnej univerzite Cambridge
Štúdium medicíny v Anglicku ponúka študentom jedinečné príležitosti. Karin Demková sa rozhodla využiť jednu z nich – po troch rokoch na King's College London odišla na Cambridge, kde sa venovala výskumu genomiky. Ako vyzeral jej rok na jednej z najprestížnejších univerzít sveta a aké dvere jej otvoril?
V ktorom ročníku medicínskeho štúdia sa momentálne nachádzate?
Momentálne som v štvrtom ročníku medicíny na King's College London. Štúdium medicíny má však v Anglicku trochu inú štruktúru ako na Slovensku. Každý študent tu má možnosť voľby po treťom roku štúdia. Študenti sa môžu vybrať cestou „interkalácie“, čo znamená že si na jeden rok skúsia niečo iné ako študujú alebo môžu zostať na svojej univerzite. Ja som sa po treťom roku rozhodla prihlásiť na Cambridge na magisterské štúdium, ktoré trvalo jeden rok. Interkaláciu som úspešne dokončila a teraz pokračujem v štúdiu na mojej pôvodnej univerzite v Londýne.
Ako vyzerajú vaše dni?
Keďže som už vo vyššom ročníku medicíny, väčšinu svojho času trávim v nemocnici, kde pomáham s výkonom jednoduchších klinických zákrokov a snažím sa porozumieť pacientom.
Kedy ste sa rozhodli, že to skúsite na Cambridge?
Od začiatku štúdia medicíny som vedela, že je možnosť zobrať si tento „extra rok“ mimo mojej materskej univerzity a študovať niečo trochu iné. O genetiku som sa zaujímala už dlho a vedela som, že Cambridge je to najlepšie miesto na posunutie mojich vedomostí, keďže na tejto univerzite pôsobia celosvetoví experti v tomto odbore. Pár mesiacov pred podávaním prihlášok som si pozrela typ kurzov, ktoré Cambridge ponúka a hneď som si aj vybrala – kurz Genomic Medicine.
Popíšte nám bližšie, akému výskumu ste sa venovali na Cambridge
Na rozdiel od genetiky, ktorá sa zaoberá štúdiom jednotlivých génov, genomika sa pozerá na genóm ako celok. Keďže sa v tomto odbore často pracuje s dátami získanými zo sekvenovania celých genómov veľkých skupín pacientov, dôležitú rolu zohráva práca s veľkými dátami, bioinformatika a štatistika. Keď som sa začala zaujímať o tento odbor ešte na King's College London dostala som sa do výskumného tímu v rámci autoimunitných chorôb a v podobnom odbore som pokračovala aj na Cambridge. Špecificky som sa venovala štúdiu primárnej imunodeficiencie. Je to choroba, o ktorej sa celkom dlho myslelo, že je monogénna. Avšak pacienti s rovnakým genetickým variantom majú často rôzne symptómy a u niektorých pacientov sa dokonca žiadne tieto monogénne varianty nenašli. To naznačuje, že táto choroba je z genetického hľadiska komplexnejšia. V mojej práci som sa pozerala som na to, či na základe nových variantov asociovaných s touto chorobou vieme predpovedať jej risk.
Splnil Cambridge vaše očakávania?
Určite áno. A myslím, že ich dokonca aj prekonal. Na tejto univerzite vyučujú naozaj celosvetoví experti a na každej prednáške bolo vidieť ich zanietenie a nadšenie pre tento odbor. Zároveň bolo aj citeľné, že Cambridge má veľa prostriedkov a vďaka tomu sa študentom dostáva naozaj veľa podpory, od vyučovania v malých skupinách, kde si študent môže overiť či učivu porozumel, cez veľkú podporu študentov vo vedeckej činnosti až po podporu rozvoja študentov cez mimoškolské aktivity, ako napríklad bioinformatické kurzy zadarmo. Som rada že, som si to mohla zažiť.
Máte na Cambridge spomienku, ktorá sa vám vryla do srdca?
Počas môjho štúdia na Cambridge som mala možnosť byť súčasťou Spolku genomickej medicíny, čo bol spolok študentov, ktorý organizoval rôzne prednášky od expertov z toho odboru. Počas školského roka sa nám podarilo zorganizovať prednášku od výskumníka v AlphaFold, čo je umelá inteligencia vyvinutá britskou spoločnosťou DeepMind, ktorá patrí pod Google. AlphaFold je program ktorý dokáže predpovedať štruktúru proteínov na základe sekvencie aminokyselín. S týmto pánom sme dokonca išli aj na formálnu večeru, ktorá sa uskutočnila na jednej z colleges. Keďže som o tomto projekte dovtedy počula iba z médií, prišlo mi úžasné, že som mala možnosť rozprávať sa s človekom, ktorý na ňom aktívne pracuje. Takáto možnosť by sa mi asi nikde inde nenaskytla.
Pre svoje štúdium na Cambridge ste si podali aj prihlášku na grant od Nadácie Alto. V čom vidíte jeho jedinečnosť?
Pre študentov zo Slovenska neexistuje veľa podobných možností. Keďže štúdium v Anglicku vie byť drahé, študentov to často limituje. Na grante oceňujem tiež to, že nie je ničím podmienený a študentom je venovaný len preto, že Nadácia Alto chce podporiť talentovaných ľudí v štúdiu a nič od nich neočakáva naspäť. Prišlo mi to veľmi milé.
Na čo konkrétne ste využili grant 10 000 € od Nadácie Alto?
Grant mi pomohol pokryť časť školného za čo som veľmi vďačná.
Čo vás tento rok ešte čaká?
Najbližšie ma čaká konferencia od American College of Medical Genetics and Genomics v Los Angeles, kde budem prezentovať výsledky mojej práce z magisterského štúdia na Cambridge.
Máte už predstavu, čo budete robiť po vysokej škole?
Mám pred sebou ešte dva roky vysokej školy, takže mám ešte trochu času na rozmyslenie. V Anglicku je „in“, že lekári často robia aj nejakú vedeckú prácu popri tej klinickej a rozmýšľam, že by som do niečoho podobného išla aj ja. Môj rok na Cambridge ma veľmi namotivoval a ukázal mi, že pracovať na väčšom vedeckom projekte je niečo, čo ma baví. Preto prehodnocujem aj doktorandské štúdium.
Interview
"Grant od Nadácie Alto mi pomohol uhradiť niektoré z nákladov na štúdium, konkrétne časť z ročného fee. Bola som za to veľmi vďačná."
Podporujeme Frederiku Malichovú, študentku prírodných vied na University of Cambridge, St Catharine's College
Príbeh slovenskej študentky, ktorá objavila svoj talent na UCL a Cambridge
Jej cesta nezačala vo vedeckých laboratóriách, ale v umeleckých triedach na hodinách spevu a klavíra. Napriek tomu sa dnes venuje neurovede na jednej z najprestížnejších univerzít sveta. Slovenská študentka Frederika Malichová nám porozprávala o rozhodnutiach, ktoré ju priviedli k štúdiu prírodných vied, o vplyve osobných zážitkov na jej profesijný smer a o tom, čo všetko musela prekonať, aby si splnila sen o štúdiu v zahraničí. Vďaka grantu od Nadácie Alto sa jej podarilo študovať na Cambridge, kde naplno rozvinula svoj talent a obohatila svet vedy o nové poznatky v oblasti neurodegeneratívnych ochorení.
Inklinovali ste už od malička k lekárstvu či vede?
Vôbec (smiech). Celý život som sa venovala veciam spojeným s umením a hudbou. Milovala som to. Chodila som na spev, hodiny teórie, klavír venovala som sa francúzštine a taliančine. Toto ma bavilo robiť vo voľnom čase popri štúdiu na 1. súkromnom gymnáziu Bajkalská v Bratislave. V druhom ročníku som sa musela rozhodnúť, z ktorých predmetov budem maturovať a vlastne, na aký obor sa budem profilovať. Veľmi dlho som nad tým rozmýšľala a radila som sa aj s rodičmi. Umelecký svet bol mojou vášňou, no takmer všetci v mojom okolí mi vraveli, že ak pôjdem týmto smerom, budem to mať o čosi náročnejšie s uplatnením. Nakoniec som sa rozhodla pre biológiu, chémiu a matematiku, a myslím, že som spravila dobre.
Spojenie prírodných vied a umenia je u ľudí vzácne. Kam viedli vaše kroky po maturite?
Veľkú premennú v celom rozhodovaní po maturite zohral môj vtedajší priateľ. Študoval v Londýne a samozrejme chcela som byť s ním. V procese výberu konkrétneho odboru sme spolu vytvorili „hodnotiacu tabuľku“ – išlo o tabuľku, kde som bodovala jednotlivé predmety v programoch, ktoré ponúkali univerzity od 1 do -1 – podľa toho, čo ma zaujíma, a čo naopak menej. Vyšlo mi, že by som mala skúsiť Biomedical Sciences.
Sedelo to na vás?
Pozrela som si profil odboru a povedala som si, že idem do toho. Hoci som uvažovala o viacerých školách s týmto programom, túžila som študovať v Londýne a University College London bola pre môj odbor absolútnou špičkou. Veľmi som si priala, aby ma tam vzali. No prihlášku som si podala aj na iné univerzity v Londýne a takisto aj na Univerzitu Komenského v Bratislave na odbor farmácia. Môj sen o UCL sa však podarilo naplniť.
Čo všetko musí slovenský študent spraviť pre to, aby ho zobrali na UCL?
Podmienky sú rovnaké pre všetkých záujemcov zo sveta. Ja som musela napísať personal statement, čo je dokument o tom, prečo som sa rozhodla pre túto školu a odbor. Je to niečo ako motivačný list, ktorý zahŕňal tiež popis mojich hobby a prínos, ktorý so sebou prinesiem na školu pre komunitu ľudí študujúcu na tejto škole. Musela som tiež doložiť dve referencie od učiteľov na moju osobu, a tiež predpokladané známky na maturite. Prihlasovanie na univerzity v Londýne totiž prebieha v decembri v maturitnom ročníku.
Znie to tak, že dôležité nie sú iba vedomosti, ale aj osobný rozvoj...
Presne tak. No a ďalším dôležitým činiteľom v tomto celom zohral môj otec. V tomto období mu začínalo ochorenie, ktoré lekári nevedeli dlho pomenovať. No diagnóza nakoniec znela Progresívna non fluentná afázia, forma frontotemporálnej demencie, čo je špeciálne neurodegeneratívne ochorenie. Na vlastné oči som videla, ako sa mení jeho správanie a vnímanie na základe toho, že sa mu mení štruktúra mozgu – odumierali mu mozgové bunky. Začala som sa zaujímať o túto diagnózu viac.
Aké boli prvé mesiace na UCL?
Štúdium ma úplne opantalo, v pozitívnom zmysle slova. No bolo to tiež obdobie, kedy sa môjmu ocinovi začali zdravotné komplikácie. Chcela som to ochorenie pochopiť a začala som si študovať neurovedu a neurodegeneratívne ochorenia podrobnejšie aj vo svojom voľnom čase. V škole som si vyberala všetky predmety, ktoré s touto oblasťou súviseli. Využívala som naplno všetky možnosti, ktoré ponúkala táto úžasná škola a inšpirujúci odborníci, aby som získala čo najviac vedomostí. Celá neuroveda je veľmi zaujímavá. Fascinovalo ma, ako biologické veci spôsobujú tie klinické, ktoré som vnímala aj u ocina.
Dá sa povedať, že ste už v prvom ročníku vedeli, čím sa budete zaoberať v ďalších rokoch štúdia...
Áno, je to tak. Štúdium ma veľmi chytilo a naozaj veľmi bavilo. Už v druhom ročníku som začala uvažovať nad svojou záverečnou bakalárskou prácou. Vedela som, že sa budem držať ocinovej diagnózy. Prešla som si práce všetkých profesorov UCL, ktorí sa venovali frontotemporálnej demencii a napísala som im e-mail, či by ma neškolili. Odpísala mi jedna vedkyňa, s ktorou som neskôr spolupracovala celý bakalársky ročník. Môj projekt niesol názov „Nové prostriedky na diagnózu frontotemporálnej demencie“. Vyskúšala som si bioinformatické metódy v neurovede, laboratórne metódy – bola som tzv. v centre diania. Biomarkery sú objektívne biologické meratele vnútorného stavu pre ochorenia, ktoré sa dajú využiť tiež pre frontotemporálnu demenciu. My sme však pracovali konkrétne s krvnými vzorkami, kde sa nachádzajú tzv. extracelulárne častice, ktoré každá bunka vylučuje. Tieto častice obsahujú proteíny, ktoré nám vedia povedať, čo sa deje s tou bunkou. Ide o istý typ komunikácie. Mozgové bunky tiež vylučujú tieto extracelulárne častice. Mozgovo-krvná bariéra zohráva dôležitú úlohu, pretože zabezpečuje prenos molekúl medzi mozgom a krvou. V mojom projekte som sa venovala skúmaniu krvi, teda konkrétnejšie, zaujímala som sa o to, či je možné extrahovať tieto extracelulárne častice z mozgu v krvi.
Viete nám priblížiť samotný postup?
Postup bol taký, že sa odobrali vzorky krvi, odtiaľ som si zobrala plazmu a v nej som hľadala extracelulárne častice. Bolo to celkom stresujúce lebo nikdy nebolo jednoznačné či sa to podarí. Keď sa to podarilo, nasledoval druhý krok, extrahovanie konkrétnych častíc z mozgu – tých je ešte menej.
Čo nasledovalo ďalej?
Bola som zapojená do optimalizácie protokolu na extrakciu, porovnávania rôznych metód a analýzy proteínov v mozgovo-miechovom moku, ktoré sú u pacientov s genetickým typom frontotemporálnej demencie . Všetky výsledky sú zaznamenané v mojej bakalárskej práci. Moja školiteľka mi bola veľmi nápomocná. Celý výskum prebehol v spolupráci s UK Dementia Research Institute, čo je obrovský inštitút pre demenciu v Anglicku, ktorý spája rôzne výskumné inštitúcie po celom Anglicku, a tiež s iniciatívou GENFI (Genetic Frontotemporal Dementia Initiative), kde je sústredená veľká databáza pacientov s touto formou demencie. Nachádzajú sa v nej aj presymptomatickí aj symptomatickí pacienti a je možné porovnávať ich rôzne ukazovatele a meratele.
Znie to veľmi zaujímavo. Venovali ste sa tomuto výskumu aj vo vyšších ročníkoch?
Áno. V štúdiu som však pokračovala už na inej univerzite. Hľadala som pre seba výzvu, a preto som si podala prihlášku na Oxford. Tam ma ale nevzali. Uvažovala som aj nad Cambridge, no tá negatívna odozva z Oxfordu ma zneistila. Napokon som si tam prihlášku podala, stála iba 50 libier, a vyšlo to. Celý administratívny proces na Cambridge bol rovnaký ako na UCL.
Pamätáte si ten moment, keď ste sa dozvedeli, že vás zobrali na jednu z najuznávanejších univerzít na svete?
Áno, pamätám si to úplne presne (smiech). Učila som sa na skúšky v knižnici a v tom mi pípol e-mail z Cambridgeu. Bála som sa pozrieť na mobil lebo som čakala odmietnutie. Otvorila som to a v tom na mňa zasvietil text „We are pleased to invite you for an interview“. Bola som neskutočne šťastná. Povedala som si: „Prvé kolo je za mnou, poďme do druhého.“ Na interview som prezentovala môj doterajší výskum. V rámci prezentácie sa ma pýtali množstvo otázok a všímali si moje reakcie, myslenie a pohotovosť. Musím sa priznať, že som ten typ osoby, ktorý miluje prezentovanie – a pri tomto interview som presne vedela, čo idem hovoriť. Cítila som, že je to moja šanca zažiariť a využila som ju na plno.
Ako prebiehalo samotné interview?
„Pohovorovalo“ ma 6 ľudí, čo som naozaj nečakala. Bola to taká porota, ktorá sa ma neustále niečo pýtala a ja som odpovedala. Interview prebehlo online a na jeho konci som z neho mala dobrý pocit. O dva dni na to mi napísala moja budúca školiteľka s tým, či by sme si mohli zavolať a prediskutovať môj budúci projekt. Toto bol pre mňa jasný signál, že ma zobrali. Potom som už len čakala na oficiálne stanovisko z fakulty. Mala som extrémnu radosť. Neskôr v tom dni som to oslávila s kamošmi.
O štúdiu vo Veľkej Británii je známe, že je finančne náročné. Ako ste získavali financie na štúdium vy?
S úhradou nákladov na štúdium mi pomáhali rodičia za čo som im nesmierne vďačná. Ale okrem toho som si privyrábala aj babysittingom, prácou v kaviarni, či v reštauráciách a teraz si privyrábam písaním blogov.
Získali ste grant od Nadácie Alto za 10 tisíc eur na štúdium na univerzite Cambridge. V čom vám táto suma pomohla? A ako ste sa o ňom dozvedeli?
O grante Nadácie Alto som sa dozvedela na internete, keď som pátrala po rôznych možnostiach financovania svojho štúdia. Nejde o lacnú záležitosť. Grant od Nadácie Alto mi pomohlo uhradiť niektoré z nákladov na štúdium, konkrétne časť z ročného fee. Bola som za to veľmi vďačná.
Mali vaši spolužiaci podobné možnosti v ich rodnej krajine?
Áno, mali. Tí však finančnú podporu v podobe grantu dostali na rozdiel odo mňa od štátu.
A čo vaša záverečná práca na Cambridge? Podarilo sa vám pokračovať vo výskume?
Zostala som pri krvi a tiež pri biomarkeroch. Skúmala som ako bunky imunitného systému, ktoré vieme extrahovať z krvi prispievajú k neurodegenerácii, a teda čo sa deje v mozgu. Existuje veľa výskumov zameraných na to, že imunitný systém je veľmi aktívny pri neurodegeneratívnych ochoreniach. Ja som sa však pozerala na to, že či tie krvné bunky vedia nejako ovplyvniť dianie v mozgu. Mala som rôznu škálu pacientov, od frontemporálnej demencie až po kortikobazalný syndróm. Bol to pre mňa zaujímavý projekt. No ešte zaujímavejšie bolo, že som sa s touto témou dostala na medzinárodnú konferenciu v Amsterdame, kde som tieto výsledky prezentovala a hodnotila to tiež vedecká spoločnosť. Bola to skvelá skúsenosť. Cambridge naozaj ponúka možnosti, ktoré treba využiť.
V čom vidíte najväčšie rozdiely, keď porovnávate svoje štúdium v Británii s tým na Slovensku?
Žiaľ, toto porovnanie sa mi robí veľmi ťažko, keďže nemám osobnú skúsenosť so štúdiom na vysokej škole na Slovensku. Vhľad do toho mám iba cez mojich kamarátov. Vo Veľkej Británii sa neučíme naspamäť učivo cez knihy či publikované štúdie, ale rozvíja sa u nás aj kritické myslenie. Nútia nás kriticky premýšľať aj v súvislosti so štúdiami. Na Cambridge máme zas úžasnú college, kde sa všetci stretávame, a kde je všetko čo potrebujeme na jednom mieste – od knižnice cez spoločnú reštauráciu až po fitko. Žijeme si tam taký spoločný komunitný život, čo je skvelé.
Ako vyzerá v praxi „rozvíjanie kritického myslenia“?
V škole pracujeme s aktuálnymi článkami z relevantných médií či vedeckých časopisov, kde je náročné dostať publikáciu. Žiadny predmet „kritické myslenie“ sme nemali, ale mali sme napríklad predmet technológie v neurovedách. Na tomto predmete sme dostávali 3 články, ktoré sme si museli prečítať. Nemávali sme prednášku, no na hodine sme diskutovali o tom, prečo použili danú metódu, čo ňou vedci chceli dosiahnuť, čo mohli spraviť lepšie alebo ako by sme postupovali my. Mnohokrát sa stalo, že na danú vec sme mali rozdielne názory. Tak vznikla diskusia, a tým sa u nás rozvíjalo kritické myslenie a tvorivosť. Samozrejme, mali sme aj obyčajné prednášky, také, ako sú všade.
A čo študentský život na Cambridge?
Na Cambridge som bývala na študentskom ubytovaní,... išlo o dom s desiatimi izbami a vlastnou toaletou. Zdieľali sme dve kuchyne. Mala som pocit, že je to v podstate súkromné ubytovanie. Ak by som však mala porovnať Londýn s Cambridge, tak Cambridge je kompaktnejší, viac študentsky žijúci. Veľké plus bolo pre mňa aj to, že všetko tam bolo „poruke“ a blízko seba. Na Cambridge je však zaujímavé celé fungovanie, ktoré je naozaj raritné. Existuje tam celkom 31 collagies. Každý študent je v jednej z nich, a to bez ohľadu na to, čo študuje. Collage predstavuje pre študentov komunitu, v rámci ktorej má svoju knižnicu, jedáleň, formálne večere, fitness centrum, music room a pod. Týchto útvarov je až 31 pričom každý je inej veľkosti a na rôznych lokáciách. Je to super príležitosť na spoznanie sa s rôznymi ľuďmi zo školy. Každý študent na Cambridge je pridelený do jednej z collage a stáva sa súčasťou nejakej komunity. Nemôže sa tu teda nikomu stať, že by zostal „študent – samotár“.
Láka vás zostať v Anglicku?
Dlho som to prehodnocovala, no podala som si prihlášku na doktorandské štúdium na University of Amsterdam a vzali ma. Od budúceho roka budem teda na holandskej adrese, z čoho sa veľmi teším.
Interview
"Na Slovensku chýbali nadácie a štipendiá na podporu študentov v zahraničí, takže som musel naslepo hľadať inú formu podpory."
Podporujeme Mateja Urbana, študenta Computer Science na University of Cambridge, Trinity College
Prečo si sa rozhodol študovať na Computer Science na University of Cambridge?
Jeden z hlavných dôvodov je, že môžem študovať medzi ostatnými veľmi motivovanými a šikovnými študentmi. Ľahko sa teda nájde skupina, ktorá chce napríklad spolupracovať na zaujímavom projekte alebo študovať určitú tému viac do hĺbky.
Veľmi sa mi tiež páči spôsob učenia, konkréte supervízie, kde malá skupina (1-3 študentov) diskutuje so supervízorom o prebranej téme a úlohách ktoré vypracovali vopred. Tým, že sú skupiny tak malé, každý sa zapája.
Rozhodoval som sa aj podľa toho, že je tam pomerne aktívna Czech and Slovak Society a človek sa necíti sám v novom prostredí.
Aké sú náklady na štúdium?
Ja spolu platím 45 000 GBP ročne. Rôzne predmety to majú odlišne, ale minimum (na Cambridge) je okolo 35 000 GBP.
Ako sa zmenilo financovanie štúdia pre slovenských študentov po Brexite?
Zmenilo sa, že EÚ študenti už neštudujú za domáce ceny, ale za medzinárodné. V praxi to znamená, že je štúdium 3 až 5-krát drahšie (podľa predmetu). Taktiež študenti prišli o možnosť podpory od britskej vlády vo forme študentskej pôžičky.
Je podmienkou prijatia aj výkaz o dostatku financií daného študenta?
Áno, jednou z podmienok prijatia je dokladovať dostatok financií na celé trvanie štúdia, vrátane rezervy pre životné náklady.
Aké formy podpory v súčasnosti existujú pre Slovenských študentov?
Existuje Štipendium Martina Filka. To má ale podmienku, že sa študent musí zaviazať pracovať 3 roky v štátnej správe. Okrem toho neviem o žiadnych oficiálnych štipendiách, aj keď som pomerne veľa času strávil hľadaním.
Ešte môžem spomenúť Fond na podporu vzdelávania, ktorý ponúka študentské pôžičky.
Poskytuje Cambridge podporu financovania?
Banka Cambridge Trust ponúka príspevok na školné, no neuvádzajú v akej výške ani akému počtu študentom. Okrem toho niektoré Colleges majú vlastné fondy, z ktorých dávajú štipendiá. Moja college, Trinity, má napríklad štipendiá určené práve pre medzinárodných študentov, z čoho päť plných štipendií je vyhradených pre európskych študentov. Ak budete prijatí, príde vám mail s inštrukciami ako žiadať o všetky tieto štipendiá. Dovtedy netreba nič špeciálne riešiť.
Akú formu financovania si vyhľadával ty?
V prvom rade som sa snažil nájsť oficiálne štipendiá a kontaktovať nadácie, ktoré podporujú študentov. Keďže to nebolo úspešné, začal som hľadať ľubovoľnú formu podpory tým, že som kontaktoval rôzne firmy, konkrétne osoby a neskôr aj verejnosť.
Čo bolo pre teba najnáročnejšie pri hľadaní financií? S akými ohlasmi si sa stretol na Slovensku?
Najnáročnejšie bolo to, že na Slovensku chýbali nadácie a štipendiá na podporu študentov v zahraničí, takže som musel naslepo hľadať inú formu podpory. Znamenalo to veľa napísaných mailov, z čoho na väčšinu som ani nedostal odpoveď.
Myslím, že ohlasy boli vo väčšine prípadov pozitívne, aj keď často skeptické či to štúdium za to vôbec stojí, čo celkom chápem, lebo ide o naozaj veľa peňazí.
Ako si v súčasnosti financuješ štúdium?
Časť financujem z podpory od pána Oravkina a pána Smolára a ešte som dostal čiastočnú podporu od Trinity College. Zvyšok si platím zo svojho (počas môjho gap year-u som si niečo zarobil) a niečo mi posielajú rodičia.
Čo by si odkázal slovenským študentom/záujemcom Oxbridge, ktorí hľadajú financovanie?
Asi len to, že financovaniu treba venovať čas a začať to riešiť dosť skoro, pretože je možné, že budete musieť veľa googliť a napísať množstvo emailov, kým niečo nájdete. Dobré je si na to vyhradiť čas, kedy sa venujete iba tomu (napríklad hodinu denne, podľa toho koľko ste ochotní sa tomu venovať). A naozaj odporúčam písať ľuďom. Možno nájdete niekoho, kto vás rád podporí, alebo sa aspoň viete dozvedieť nejaké užitočné informácie.
Interview
"Nenašla som ani jeden grant, o ktorý by som sa mohla uchádzať ako stredoškoláčka, ktorú prijali na univerzitu do zahraničia. Aj vo vyšších ročníkoch boli moje možnosti veľmi obmedzené. Preto som bola veľmi rada, že sa mi podarilo získať grant od Nadácie Alto."
Podporujeme Paulínu Vicenovú, študentku biomedicínskych vied na Oxfordskej univerzite
Čo presne študuješ?
Študujem biomedicínske vedy na Oxfordskej univerzite. Je to odbor veľmi podobný medicíne s tým rozdielom, že zo mňa nebude lekárka, ale vedkyňa. Prvý a druhý ročník som prešla s vyznamenaním. Momentálne sa pripravujem na záverečné bakalárske skúšky. Som už prijatá aj na postgraduálne štúdium. Rozhodujem sa medzi doktorátom na Oxforde a v Londýne.
Prečo si sa rozhodla študovať práve tento odbor?
O vedu som sa začala zaujímať počas štúdia na osemročnom gymnáziu v Partizánskom. Uvedomila som si, že na svete máme obmedzené množstvo zdrojov. Práve vedecký pokrok nám umožňuje tieto zdroje efektívnejšie využívať a tak napredovať ako spoločnosť. Tým najcennejším zdrojom každého z nás je naše zdravie. Môj záujem o zdravie a liečbu chorôb ma viedol až na Oxford, ktorý v tejto oblasti poskytuje svetovo najuznávanejšiu výučbu.
Si jedna z mála Sloveniek, ktorej sa podarilo splniť si sen. Ako si zareagovala na to, že ťa vybrali?
Živo si to pamätám, bolo to 12. januára pred troma rokmi. Bol to pre mňa šok a aj radosť naraz. Hneď som začala premýšľať nad tým, či mám z čoho zaplatiť celé štúdium. Vedela som, že bez grantu si nebudem môcť dovoliť financovať kvôli vysokým nákladom.
Hľadala si nejaké konkrétne granty?
Áno, ale nenašla som ani jeden grant, o ktorý by som sa mohla uchádzať ako stredoškoláčka, ktorú prijali na univerzitu do zahraničia. Aj vo vyšších ročníkoch boli moje možnosti veľmi obmedzené. Preto som bola veľmi rada, že sa mi podarilo získať grant od Nadácie Alto.
V čom ti táto suma pomohla?
Bol to zatiaľ najväčší grant, aký som kedy získala a teda v sume 10 tisíc eur. Tieto peniaze mi pomohli zaplatiť základné náklady na štúdium a výrazne zmenšili bremeno mojich finančných starostí.
Čomu presne sa na Oxforde venuješ?
V mojom bakalárskom výskume som sa zamerala na rakovinu prostaty. Najviac ma ale zaujíma regeneratívna medicína - obnova opotrebovaných a poškodených buniek a tkanív. Minulé leto som aj vďaka grantu od Nadácie Alto mohla absolvovať výskumnú stáž krvotvorných kmeňových buniek na univerzite v Izraeli.
Máte v rámci Oxfordu aj komunitu? Stretávaš sa aj so Slovákmi?
Je tu česko-slovenský klub a v rámci neho sa stretávame. Ide ale hlavne o študentov magistra alebo doktorantúry. Nestretla som tu žiadneho Slováka, ktorý začal bakalárske štúdium po brexite, kedy sa pre nás výrazne zvýšili náklady na štúdium.
Čo by si možno poradila študentom a študentkám, ktoré sa tento rok chcú prihlásiť o grant?
Určite je dôležité ukázať motiváciu a to, prečo majú podporiť práve vás. Musíte napísať kvalitný životopis, motivačný list, odporúčací list od pedagóga a mať dobrý študijný priemer známok. Dajte si na tom záležať. Nasleduje ústny pohovor, kde budete preberať rôzne témy, ale hlavne vašu motiváciu na štúdium.
Chceš sa po štúdiu vrátiť na Slovensko?
Ak dostanem na Slovensku zaujímavú výskumnú príležitosť tak určite áno, ale zatiaľ by som chcela ostať v zahraničí. Je možné, že nezostanem vo Veľkej Británii, ale v nejakej krajine Európskej únie, kde nebudem potrebovať víza. Čo však robím je, že doučujem Slovákov vedu a radím so štúdium v zahraničí. A ak bude mať niekto na mňa akékoľvek otázky tak veľmi rada odpoviem a pomôžem.
Interview
"Grant mi pomohol uhradiť niektoré z nákladov na štúdium, konkrétne časť z ročného fee. Bola som menej v strese a som za to vďačná aj Nadácii Alto."
Podporujeme Frederiku Malichovú, študentku neurodegeneratívnych ochorení na University of Cambridge, St. Catherine's College
Čo presne študuješ?
Som na University of Cambridge, konkrétne pod St. Catherine's College. Venujem sa neurodegeneratívnym ochoreniam a študujem MPhil Medicinal sciences so zameraním na Clinical Neurosciences.
Prečo si sa rozhodla študovať práve tento odbor?
Bakalára som študovala na University College London, kde som študovala BSc Biomedical Sciences, čo je odbor veľmi podobný medicíne. Po prvom roku sme sa museli začať nejako špecializovať a mali sme na výber bunkovú biológiu, anatómiu, neurovedu, farmakológiu a development science. Mňa najviac bavila neuroveda. Sama som mala skúsenosť s neurodegenratívnym ochorením typu Frontemporálnej demencie v rodine. Videla som, aké zničujúce sú následky nezdravého mozgu a chcela som sa dozvedieť viac o ľudskom mozgu. I vďaka tomu som sa rozhodla prihlásiť sa na magisterský program MPhil Clinical Neuroscience na University of Cambridge.
V tejto téme si sa rozhodla pokračovať aj na magisterskom stupni?
Áno, rozhodla som sa postupne si vyberať predmety, vďaka ktorým by som sa mohla posúvať vpred v tejto téme a v problematike rôznych typov neurodegenerácií. Ľudí s neurodegeneračnými ochoreniami stále pribúda, neexistujú na nich žiadne lieky a na niektoré typy chorôb nie sú ani kvalitné diagnostické metódy.
Štúdium vo Veľkej Británii je finančne náročné. Ako si získavala financie na štúdium ty?
S úhradou nákladov na štúdium mi pomáhali rodičia. Za čo som im nesmierne vďačná. Ale okrem toho som si privyrábala aj babysittingom, prácou v kaviarni, či v reštauráciách a teraz si privyrábam písaním blogov.
Získala si grant od Nadácie Alto za 10 tisíc eur na štúdium na univerzite Cambridge. V čom ti táto suma pomohla?
Pomohlo mi to uhradiť niektoré z nákladov na štúdium, konkrétne časť z ročného fee. Bola som menej v strese a som za to vďačná aj Nadácii Alto.
Čo by si možno poradila študentom a študentkám, ktorý by chceli získať tento grant od Nadácie Alto?
Je dôležité napísať dobrý motivačný list a životopis a referencie. Ak je študent úspešný, je zavolaný na interview. To moje obsahovalo prípravu prezentácie a následne zodpovedanie otázok ohľadne predošlého štúdia, výskumu ale aj personálne otázky. Je dôležité preukázať vlastnú iniciatívu a záujem o štúdium.
Chcela by si sa vrátiť neskôr na Slovensko a riešiť tieto dôležité témy aj tu?
Najprv by som chcela využiť kontakty, ktoré mám tu a vyskúšať si prácu aj v zahraničí. Ale myslím si, že sa do budúcna vrátim aj na Slovensko, pretože je na Slovensku fakt super život.
V čom vidíš možno rozdiely, keď to porovnávaš so svojimi známymi v štúdiu v zahraničí a na Slovensku?
U nás vo Veľkej Británii sa neučím len naspamäť veci cez knihy, či publikované štúdie, ale rozvíja sa u nás aj kritické myslenie. Tu nás nútia zamýšľať sa nad všetkým a kriticky premýšľať aj nad všetkými štúdiami. Okrem toho tu máme úžasnú college, kde sa všetci stretávame a kde je všetko, čo potrebujem od knižnice, po fitko, cez spoločnú reštauráciu. Všetko, čo potrebujem k životu je na jednom mieste. Žijeme si tam taký spoločný, komunitný život, čo je skvelé. Vždy keď sa vraciam na college, tak mám pocit, že sa vraciam domov.
Čo by si možno chcela svojím výskumom, či prácou priniesť do budúcna?
Určite by som chcela priniesť nejakú zaujímavosť, ktorá by vedela posunúť vývoj buď diagnostických metód, liečby alebo prispieť k hlbšiemu porozumeniu demencie, respektíve frontotemporálnej demencie. Verím, že sa mi to aj vďaka štúdiu podarí.
Grantový program otázky a odpovede
Cieľom grantového projektu je podpora slovenských študentov študujúcich na zahraničných univerzitách Oxford a Cambridge vo Veľkej Británii.
Do grantového programu sa môžu prihlásiť fyzické osoby, občania Slovenskej republiky, ktoré sa uchádzajú o štúdium na bakalárskom a magisterskom stupni štúdia na univerzitách Oxford a Cambridge v študijných odboroch STEM (Science, technology, engineering, and mathematics).
Z Nadácie Alto je na účely grantového programu vyčlenená suma vo výške 50 000 eur. Maximálna výška podpory pre úspešného uchádzača je 10 000 eur.
Grantový program je vyhlásený na dobu určitú, od 25. marca 2024 do 31. mája 2024. Výberová komisia má 15 dni na posúdenie žiadosti. Uchádzači, ktorí splnili podmienky budú prizvaní na ústny pohovor, ktorý sa uskutoční začiatkom júna 2024. Pohovor bude možné vykonať aj online formou.
Pre možnosť čerpania grantu musí uchádzač vyplniť formulár vo forme elektronickej žiadosti. Konkrétne náležitosti potrebné na vyplnenie formulára nájdete na www.nadaciaalto.sk.
Žiadosti o grant bude hodnotiť nezávislá odborná porota zložená zo zástupcov Nadácie Alto a externých expertov pre oblasť vzdelávania. Porota vyberie na základe individuálneho a následne spoločného hodnotenia najlepších uchádzačov, ktorí získajú finančnú grantovú podporu.
Kontaktovať nás môžete na emailovej adrese office@nadaciaalto.sk.